Fotovoltaika
Max a Lilly si užívali krásny večer v parížskej kaviarni. Hneď ako posledné lúče slnka zmizli za horizontom, rozsvietila sa Eiffelova veža v centre mesta. Dodávala v noci mestu krásnu žiarivú atmosféru.
„Vedela si, že v roku 2013 bol zákaz svietenia?“ spýtal sa Max. „Všetky obchody a verejné budovy museli vypnúť osvetlenie vo vnútri najneskôr do jednej hodiny ráno.“
„Predpokladám, že sa tým znížili uhlíkové emisie. Ale muselo to byť smutné …. Mesto svetiel a bez svetiel?“ opáčila Lilly. „Ale teraz, pozri sa na ten nádherný výhľad!“ nadchla sa ukazujúc na žiariacu Eiffelovu vežu a osvetlené historické budovy a múzeá okolo. „A všetky sú pri tom poháňané slnečnou energiou. Vidíš tú fuchsiovú budovu tam? Tá farba je v skutočnosti len vrstva organických solárnych článkov“.
Max zagúľal očami a smial sa „Fuchsiovú? Je to vôbec farba? A nezačínaj s organickými solárnymi článkami. Vieš ty vôbec čo znamená organický? A čo je solárny článok?“
Lily prijala Maxovu výzvu a pekne sa narovnala na stoličke. Začala vysvetľovať, že solárny článok je zariadenie, ktorý pohlcuje slnečné svetlo a premieňa ho na elektrickú energiu. Tá môže byť zužitkovaná priamo (napríklad na svietenie) alebo uložená v batériách.
„Organický slnečný článok“ pokračovala, „ alebo inak nazývaný plastový solárny článok je vyrobený z polymérov alebo fulerénov. Uhlíkových molekulových štruktúr pripomínajúcich tvar futbalovej lopty. A takisto majú aj vlastnosti podobné plastom: sú ohybné, lacné a dajú sa jednoducho vyrobiť. No a samozrejme sú recyklovateľné! “
„A takisto majú dátum trvanlivosti rovnako ako všetky plasty!“ pripomenul Max a zdôraznil, že tradičný solárny článok vyrobený z kremíku vydrží dlhšie a je tiež lacný. Potom vytiahol z vrecka nohavíc svoj mobil s integrovaným kremíkovým solárnym článkom na nabíjanie batérie. Lily tiež vybrala svoj moderný mobil vyrobený z organického slnečného článku. Max si z neho robil srandu, že vraj ten jeho sa aspoň rýchlejšie nabíja.
„Ale tu nejde len o energiu, ktorú solárny článok vyrobí. Je tu aj energia, ktorú spotrebujeme pri jeho výrobe“ trvala na svojom Lilly. „Organické slnečné články spotrebujú menej energie na výrobu a to by si mal brať do úvahy, keď hovoríme o účinnosti“ povedala .
Pokračovala o „armáde“ nových materiálov, perovskitov, pomenovaných po slávnom mineralógovi Levovi Perovskitovi. Perovskit bol zaradený do boja za účinnú a udržateľnú fotovoltaiku. Je to materiál obsahujúci vo svojej štruktúre organické i anorganické časti. Tieto materiály sú všeobecne rozšírené, udržateľné a veľmi účinné.
„No dobre, pokiaľ hovoríme o účinnosti…… prečo radšej nepoužiť arzenid galitý? Ten má účinnosť! A tiež sú články z neho masívne a odolné“ trval na svojom Max.
„Ale … ale, tie zvláštne znejúce názvy zlúčenín, tie môžu byť toxické! Mali by sme ich držať mimo náš svet!“ zdôraznila už skoro nahnevaná Lilly.
„Samozrejme“ prikývol pobavene Max. „Používajú sa na solárne články používané na obežnej dráhe! Z čoho si myslíš, že satelity získavajú svoju energiu? Veď nie sú zapojené do elektrickej siete“ doberal si Max Lilly.
Lily si uvedomila, že ju chcel len napaprčiť a preto sa upokojila a usmiala. Posadila sa na stoličku a pozerala sa na okolo stojace budovy mnohých farieb, vrátane Eiffelovej veže. Všetky získavali dostatočné množstvo energie zo slnka aby osvecovali celé mesto bez emisií.
Na Lilly bolo vidieť o čom asi premýšľa a tak sa Max rozhodol doberať si ju ešte chvíľočku. „Vieš, aby sme dosiahli maximálnej účinnosti mali by sme všetky budovy natrieť na čierno. Čierna farba absorbuje najviac slnečného žiarenia“ povedal s všetkou vážnosťou.
„Ale ja chcem farebnú a udržateľnú budúcnosť“ povedala Lilly a usmiala sa na Maxa.